Spíte v posteli spoločne s deťmi? Prečo áno a prečo nie?

Pediatri a novšie štúdie uvádzajú ako veľký problém zdieľanie postele s dojčaťom.¹ Zvyšuje sa tak riziko SUID a SIDS. Tieto dve skratky pod sebou skrývajú náhlu smrť dojčaťa. Spánok s dojčaťom práve zvyšuje riziko nehôd a zranení, ktoré môžu mať až fatálne následky.²   

Aj keď je náhla smrť dojčaťa vzácna, existujú situácie, ktoré toto riziko zvyšujú. A to: 

Ďalšou menej závažnou nevýhodou môže byť, že dieťa si na zdieľanie postele vytvorí návyk, ktorého sa potom ťažko zbavuje. Tento zlozvyk môže byť spojený s úzkosťou, pokiaľ dieťa posteľ s rodičom následne nezdieľa. Aby dieťa vykompenzovalo absenciu rodiča, môže vyžadovať aktivity, ktoré má so spánkom spojené, napríklad čítanie rozprávky, ískanie vo vlasoch alebo spievanie uspávanky. Dieťa potom môže plakať, keď tieto aktivity prestanete robiť alebo pokiaľ ho necháte samé.⁴ 

Na strane druhej sú tu štúdie, ktoré preukazujú, že keď novorodenec nespí s rodičom, aj keď nemusí plakať, má vysoké hladiny stresového hormónu kortizolu. Zdieľanie postele s rodičom im teda znižuje stres. Rodič aj dieťa, ktorí zdieľajú lôžko, spia ľahším spánkom. Aj keď by sa to mohlo zdať ako nevýhoda, je opak pravdou. Rodičia pri plytkom spánku viac reagujú na potreby svojho dieťaťa a dieťa je potom schopné zosynchronizovať svoje dýchanie s dýchaním dospelého. Ľahší spánok u bábätiek tiež pomáha rýchlejšie tvoriť neurónové spoje v mozgu. Deťom aj rodičom sa pri spoločnom spánku navzájom ovplyvňuje srdcová frekvencia, mozgové vlny, spánkové stavy, hladina kyslíka aj teplota.⁵  

TIP: Prečítajte si, ako fázy spánku ovplyvňujú jeho kvalitu. 
 

Oddelený spánok môže znamenať len nezdieľanie postele alebo oddelenie spálne detí a rodičov. Oba tieto varianty majú svoje výhody a nevýhody. Podľa Americkej pediatrickej komory je najbezpečnejšie pre dojča spať v postieľke vedľa postele rodičov. Dieťa cíti prítomnosť svojich rodičov, ale zároveň má vlastný bezpečný priestor. Zdieľať spálňu je tiež praktické, pretože rodičia sú schopní jednoducho dieťa skontrolovať a dojčiť bez toho, aby ich spánok bol prerušený na dlhšiu dobu. 

Spánok dieťaťa v úplne inej miestnosti nie je najlepšou voľbou. Nielen, že vyžaduje vybavenie, ako je detská pestúnka, rodič tiež musí pri plači a iných potrebách dieťaťa vstať a odísť do inej miestnosti, kde dieťa spí, preto je jeho spánok viac narušený, ako keby dieťa bolo s rodičmi v spálni. Výhodou je potom to, že je tu menšia možnosť nebezpečného polospánku na strane rodičov oproti vyššie spomínaným dvom možnostiam.⁶ 
 

Pri spoločnom matraci platí rovnaké pravidlo ako pri matraci do postieľky. Pokiaľ zvažujete zdieľanie postele s dieťaťom, voľte vyššiu tuhosť matraca. Bábätká potrebujú veľkú oporu, pretože ich chrbtica nie je ešte vyvinutá. Tvrdý matrac túto oporu pre ich telíčka ponúka. Mäkký matrac naopak zvyšuje riziko SIDS a SUID. 

Pre bezpečný a pokojný spánok vás aj vášho dieťaťa je vhodné kúpiť na boky postelí zábrany. Pokiaľ nemáte nožné čelo, kúpte zábranu tiež k nohám. Dieťa nedávajte spať medzi vás a partnera, ale na stranu postele. Pozor dávajte aj na to, aby dieťa nespalo pri stene a nevklínilo sa do medzery medzi posteľou a stenou.⁷ 

TIP: Prečítajte si, ako vybrať matrac pre bábätko. 
 

To závisí od toho, koľko sami rodičia potrebujú miesta, ale aj od počtu potomkov, s ktorými chcú posteľ zdieľať. Pokiaľ ste zvyknutí na menšiu manželskú posteľ 160x200 cm, môžete ju v prípade zdieľania postele s jedným potomkom zväčšiť na posteľ 180x200 cm. V prípade viacerých potomkov je potom vhodná posteľ 200x200 cm. To isté platí, aj pokiaľ ste pred deťmi boli zvyknutí na väčšiu posteľ.