Kto vymyslel posteľ a akú úlohu hrá v modernej dobe?

Najstaršiu posteľ našli archeológovia v africkej jaskyni menom Border. Časom sa zaraďuje do doby kamennej. Poslední ľudia v nej spali pred 200 tisícmi rokov. Posteľ vytvorili z trávy a popola. Vysoká vrstva trávy fungovala ako matrac a popol asi slúžil na vyrovnanie pôdy v jaskyni, na izoláciu a ako odpudzovač hmyzu.  

Na výrobu lôžka sa používali aj listy, ktoré mali tiež odpudzovacie vlastnosti. Neskôr ich nahradila koža a kožušina. Prvé postele boli z pieskovca. Jedna z najstarších sa zachovala v anglickej neolitickej osade Skara Brae. Podobné posteľové rámy sa našli aj na Malte. 

O pár tisíc kilometrov ďalej, v Egypte, sa potom našli v Tutanchamonovej hrobke pozlátené rámy postelí. Ako aj ďalšie staroveké postele patrili aj tieto elitám. V Pompejach sa zachovala drevená posteľ, kde ako matrace slúžili prikrývky. Tá ale bola v období Ríma pre obyčajných ľudí. Naopak bohatší nemávali len jednu posteľ. Mali jednu posteľ na študovanie, pre novomanželov inú, ďalšiu pre jedlo a spoločenské aktivity. Dokonca mali jednu posteľ dedikovanú na pohreb. Všetky boli drevené a mali tenký matrac vzdialene podobný topperu.¹ 
 

V stredoveku chudobní zaspávali na slame. Stredná vrstva využívala širokú drevenú lavicu. Cez deň na nej sedeli, večer spali. Románska posteľ nebývala praktická. Aj keď mala stĺpiky, chýbal jej baldachýn. Ten sa objavil až pri gotickej posteli. Látka sa na noc zatiahla, a tým chránila spáčov pred zimou aj svetlom. Táto posteľ bola znakom bohatstva.  
 

S barokom prišla honosnosť, ktorá nemala obdoby. Baldachýny síce zostali, ale ich funkcia bola čisto estetická. Z Francúzska sa potom do zvyšku Európy rozšíril štýl bielej postele zdobenej zlatom a kvetinovým vzorom. Jednu takú môžete nájsť napríklad v spálni kráľovnej vo Versailles.²

Okázalosť baroka vystriedal klasicizmus. Strohý štýl ovplyvnil nielen to, ako postele vyzerali, ale tiež celkové využitie spálne. Z barokovej spálne, kde sa prijímali audiencie, sa stala spálňa určená len pre spánok. 
 

Nábytkársky odbor zaznamenal zlom v roku 1856. O ten sa zaslúžil Michael Thonet, ktorý si ten rok nechal patentovať metódu ohýbania dreva pomocou pásnice – kovového pásu, ktorý zabraňoval jeho popraskaniu. Postele z masívu tak dostali nové tvary a dizajn. 

V 20. storočí sa začali postele vyrábať aj z iných materiálov ako len z dreva. Na trhu sa objavili postele s kovovými alebo plastovými prvkami. K ikonickým posteliam sa zaraďujú tie v spálni vily Tugendhat od architekta Mies van der Rohe alebo v spálni Mullerovej vily od Adolfa Loosa.

Pokiaľ by sme históriu postelí mali zhrnúť... Na otázku, kto vymyslel posteľ, by sa dalo odpovedať, že ľudstvo. Posteľ sa totiž vyvíjala spoločne s nami. 
 

Vďaka dnešným výskumom v oblasti neurovedy a spánkovým laboratóriám vieme, že kvalitný spánok je alfou a omegou ľudského zdravia. Dnešná posteľ by mala svojmu užívateľovi ponúknuť práve ten. Nezáleží ani tak na dizajne postele ako skôr na matraci a rošte, ktoré v nej sú. Vybrať si správny matrac je kľúčové. Rošt jeho vlastnosti potom podporí.