Čo pre nás znamená nedostatok alebo naopak prebytok spánku?

Krátkodobý nedostatok spánku

Základným symptómom nedostatku spánku alebo porušenia jeho kontinuity je samozrejme ospalosť. Nedostatok spánku (deprivácia) se ďalej u človeka prejavuje:

• Znížením štandardnej mentálnej výkonnosti, tz nedostatočnou koncentráciou pozornosti,

• znížením motivácie k činnosti a záujmu o okolie

• poklesom nálady a nepríjemnými pocitmi,

• poruchami úsudku (nesprávne rozhodnutia a početné chyby),

• predĺžením reakčnej doby,

• zvýšenou podráždenosťou, agresivitou, depresiou stresom, stratou pamäte (krátkodobej a strednodobej) atd.

Bolo tiež preukázané, že pri spánkovom dlhu zodpovedajúcom jednej celej noci je čas nutný k úplnému telesnému vyčerpaniu kratší asi o 11% a doba našich reakcií sa zdvojnásobí. Podľa vedcov vedie 17 hodín bez spánku k poklesu výkonnosti porovnateľnému s hladinou alkoholu v krvi v podobe 0,5 promile (2 poháre vína). Pomocou vedeckého pozorovania ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodli pre dlhodobú spánkovú depriváciu, bolo zistené, že pri nedostatku spánku trvajúcom dlhšie ako 3 až 4 dni sa zosilňujú všetky tieto príznaky a nastáva pocit ohrozenia, poruchy orientácie, reči, poruchy v senzmotorickej koordinácií (napr. Trasenie rúk) a percepčné zmeny (napr. Poruchy priestorového videnia, zaostrovanie, halucinácie, paranoja) alebo tiež strata logického uvažovania a mnohé ďalšie.

Chronický nedostatok spánku

V prípade chronického nedostatku spánku sa môže k problémom pridať okrem všetkého vyššie uvedeného aj k zníženiu obranyschopnosti organizmu, pravidelné bolesti hlavy a u detí aj poruchy rastu. Vedci tiež predpokladajú, že spánková deprivácia môže zvýšiť riziko obezity, pretože klesá hladina hormónov registrujúcich chuť k jedlu, ktoré su vylučované, a tak dochádza k hmotnostnému prírastku. Výskumy dokázali, že jednodňová až dvojdňová spánková deprivácia spôsobuje zníženie produkcie bielych krviniek a teda aj k zníženiu odolnosti organizmu voči infekčným chorobám, ako sú nádcha a chrípka. Naopak, bola zistená zvýšená potreba hlbokého spánku u ľudí po operácii alebo zotavujúcich sa z choroby. Z toho vyplýva, že imunitný systém a spánok sa vysoko ovplyvňujú.

Podľa doktora Tomáša Procházku, vedúceho lekára spánkového laboratória neurologického oddelenia pražskej nemocnice Na Homolke je preukázané, že „jedinci, ktorí spia menej než 6,5 hodiny za noc majú vyššiu úmrtnosť.“ Spánok trvajúci 5 a menej hodín potom 2-3krát zvyšuje riziko kardiovaskulárnych príhod.

Prebytok spánku

Ani nadmiera spánku nebýva v tomto prípade výhrou. Úmrtnosť sa zvyšuje u dospelých a zvlášť starších jedincov aj pri spánku dlhšom ako 7,4 hodiny denne a dospelým, ktorí spia viac ako 9 hodín denne, hrozí väčšie riziko infarktu myokardu. Navyše sa predpokladá, že príliš dlhý spánok alebo spánok v nepravidelnom čase môže spôsobovať podobné príznaky, aké sú sprievodným javom nedostatku spánku (podráždenosť a poruchy pozornosti).