Poruchy spánku - časť 3. Narkolepsia

Narkoleptik trpí extrémnou ospalosťou a záchvatmi niekoľkominútového spánku v priebehu dňa. To všetko bez ohľadu na to, koľko hodín spal predchádzajúcu noc. Ospalosť sa nedá potlačiť vôľou, teda záchvaty prichádzajú náhle bez akéhokoľvek signálu, upadanie do spánku je nekontrolovateľné a bez možnosti ovplyvniť jeho následky. Narkolepsia pripadá na dvoch ľudí z tisíc a je čiastočne dedičná. Jedným z hlavných problémov je často neinformovanosť verejnosti a nepochopenie okolia. Človek, ktorý neustále zaspáva môže byť považovaný za lenivého či nevychovaného a pritom je len chorý. Narkolepsia spôsobuje problémy v profesionálnom aj osobnom živote. Pre túto chorobu je pre postihnuté osoby dôležitá podpora a porozumenie, či už zo strany rodiny, priateľov, učiteľov či zamestnávateľov.

Príčiny narkolepsie

Presná príčina narkolepsie nie je zatiaľ známa. Väčšinou sa objaví spontánne bez akéhokoľvek dôvodu. Existuje však domnienka, že určitú rolu môžu zohrávať gény – konkrétne genetický faktor HLA komplex, ktorý sa vyskytuje na šiestom chromozóme. Ľudia postihnutí narkolepsiou majú chronicky zníženú hladinu hypokretínu, ktorý riadi REM spánku a bdenia. Prečo sa ale hladina hypokretínu znižuje, nie je presne zistené. V niektorých prípadoch môže narkolepsia vzniknúť i iným spôsobom, napríklad ako následok poranenia mozgu, pri rakovine alebo vplyvom zápalu.

Toto ochorenie nie je statické a má svoj špecifický vývoj. Najviac sa prejavuje v produktívnom veku, čo je okolo 40. roku života. Vzhľadom k nejasnosti príčin vzniku ochorenia neexistujú preventívne opatrenia.

Symptómy narkolepsie

Zaspávanie pri akejkoľvek činnosti

Ľudia postihnutí narkolepsiou môžu zaspať kedykoľvek a pri akejkoľvek príležitosti, dokonca aj vtedy, keď je vyžadovaná sústredenosť – čítanie, práca s prístrojmi, šoférovanie automobilu či rozhovor. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že zaspatiu nemožno zabrániť ani ho ovplyvniť. Niektorí narkoleptici neupadávajú do náhleho spánku, ale bojujú s extrémnou ospalosťou, ktorá by sa dala prirovnať k únave zdravého človeka potom, čo dva dni nespal. Verejnosť sa často domnieva, že človek trpiaci narkolepsiou si pri spaní oddýchne, opak je ale pravdou. Takýto ľudia sú celých 24 hodín na pomedzí spánku a bdelosti a preto si nemôžu dostatočne oddýchnuť a trpia únavou.

Kataplexia

Ide o stav, kedy dochádza ku strate svalového napätia. Môže trvať rôzne dlhú dobu – od pár sekúnd po niekoľko minút. Kataplexia je vyvolaná emóciami, či už radostnými ako smiech či negatívnymi ako strach. Najčastejšie sa prejavuje ako celková slabosť. Tá môže spôsobovať podlamovanie nôh, pokles čeľuste alebo vypadávanie predmetov z rúk. Kataplexia môže zapríčiniť i pád, pravdaže bez straty vedomia. Človek zostáva vždy pri zmysloch – vníma čo sa deje okolo, len jeho telo je paralyzované. Nie všetci, ktorých sužuje narkolepsia majú tento príznak, pravdaže kataplexia je typická iba pre narkolepsiu.

Spánková obrna

Jedným z desivých príznakov je spánková obrna. Pri nej dochádza k absolútnemu ochrnutiu svalstva, postihnutému je teda znemožnený akýkoľvek pohyb. Tento stav nastáva vo väčšine prípadov tesne pred zaspatím alebo krátko po prebudení. Myseľ je hore, zatiaľ čo telo je paralyzované ako vo fáze REM spánku. Ochrnutie zasiahne aj mimické svaly, takže človek nie je schopný hovoriť, ani si privolať pomoc. Spánková paralýza je často sprevádzaná halucináciami, niekedy obzvlášť strašidelnými. Tým sa strach ešte stupňuje. Tento nepríjemný jav zažije väčšina ľudí aspoň raz za život, i keď netrpia narkolepsiou.

Halucinácie

V priebehu narkolepsie dochádza k rýchlej aktivácii REM spánku priamo zo stavu bdelosti. Preto sny, ktoré prichádzajú v priebehu zaspávania alebo prebúdzania, narkoleptici veľmi ťažko rozlišujú od skutočnosti. Človek môže mať nutkavý a presvedčivý pocit, že niečo urobil, či sa niečo stalo, ale nie je to tak. Ochorenie je sprevádzané taktiež hypnagogickými halucináciami. Nie sú to halucinácie v pravom slova zmysle, ide o živé a veľmi skutočné sny, ktoré majú obrazový, zvukový či hmatový charakter. Prejavujú sa najmä pri zaspávaní, kedy sa uvoľní snový automatizmus v dobe, keď človek ešte nespí.

Automatické správanie

Tento príznak by sa dal prirovnať ku riadeniu autopilotom. Človek je síce prítomný, ale už to neriadi. Postihnutý sa tak môže pohybovať v mieste, kde nevie, čo robí, nevie prečo či kde presne je, alebo premiestňovať predmety, ktoré neskôr nevie nájsť, pretože si to nepamätá. Výnimkou nie sú ani krátke epizódy spánku, kde myseľ spí, ale telo pokračuje v pohybe. Príkladom je napríklad zápis zo školskej hodiny, ktorý nedáva zmysel.

Poruchy nočného spánku

U narkoleptikov sa veľmi často vyskytujú i poruchy nočného spánku ako je napríklad nepokojný alebo často prerušovaný spánok. Ten býva často sprevádzaný zvláštnymi a veľmi živými snami. Výnimkou nie sú ani nočné mory, námesačnosť, hypnagogické zášklby, pocity pádu do prázdna, škrípanie zubami, spánkové apnoe či rozprávanie zo spánku.

Lekárska pomoc

Narkolepsia je zistiteľná tzv. monitoringom bioelektrického výkonu mozgu. Vyšetrenie začína vo večerných hodinách, kedy je pacient napojený na monitorovacie zariadenie. Na tele sú pripevnené elektródy a sondy, ktoré snímajú signály organizmu. Tie cez noc monitorujú spánok. Vyšetrenie potom pokračuje do druhého dňa, kde sa s prestávkami pokračuje s meraniami. Pokým v priebehu týchto úsekov zaspíte trikrát a viackrát, je to pravdepodobne narkolepsia.

Pretože príčina tejto choroby nebola doposiaľ zistená, nie je liečba príliš účinná. Nedá sa totiž vyliečiť, len sa dajú zmierniť jej prejavy, čo je extrémna únava, častý spánok a kataplexia. Ale aj drobné zmeny môžu prispieť k väčšej kvalite života osobám trpiacim týmto ochorením.

U pacienta sa zavedie režimové opatrenie, ktoré má pomôcť zaviesť poriadok a správnu spánkovú hygienu. Ku liečbe sa využívajú psychostimulanciá, ktoré zabraňujú zaspávaniu v priebehu dňa a antidepresíva, ktoré uľahčujú, vďaka sedatívnym účinkom, večerné zaspávanie.

Ako si pomôcť sám

Režim

Je nutné si určiť a pravidelne dodržiavať spánkový režim. Či už denný alebo nočný, vždy by mal byť pravidelný. Chodiť spať i vstávať by ste mali chodiť vždy v rovnakú dobu a to v priebehu týždňa aj počas víkendu. Pokiaľ potrebujete spať viackrát v priebehu dňa, naplánujte si to. Napríklad, každé dve hodiny si zdriemnite na dvadsať minút.

Životný štýl

Nevyhnutná je aj úprava životného štýlu ako takého. Pravidelný režim prospeje nielen spánku, ale i celkovo vášmu zdraviu. S tým súvisí i pravidelný prísun jedla. Nezabúdajte jesť, pretože unavené telo, ktoré si nemôže brať energiu z jedla, sa dožaduje častejšieho spánku. Vyvarujte sa ťažkým jedlám, skôr do jedálnička zaraďte ovocie, zeleninu a potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov. Dôležité je taktiež dbať na pohyb, pravidelným cvičením dosiahnete zlepšenie vášho súčasného stavu.

Prostredie

Nemenej dôležité je prostredie, v ktorom sa pohybujete a zaspávate. Vzhľadom ku tomu, že veľké percento narkoleptikov nemôže v noci kvalitne spať, zzariaďte si spálňu tak, aby ste sa v noci cítili príjemne. Ku tomu patria vhodné lôžkoviny, kvalitné matrace, pevná posteľ. Svoju rolu taktiež hrá príjemná tma, žiadny hluk ani iné rušivé veci.

Myseľ

Aj keď narkolepsia nie je spôsobená psychickými problémami, hypersomnia, ktorá je príznakom, už do tejto kategórie spadá. Preto sa zbytočne nestresujte, snažte sa zorganizovať si prácu aj osobný život tak, aby ste mali čas i sami na seba a na odpočinok. Problémy riešte hneď, aby sa vám nenakopili a neprerástli cez hlavu. Za vyskúšanie stojí aj joga, akupunktúra či meditácia.